Automobilka Volkswagen si nechala dokonca v nemeckom skúšobnom ústave pre automobilovo-technické služby (Prüfinstitut Kraftfahrzeugtechnische Dienstleistungen GmbH) s podporou skúšobní Dekra Automobil GmbH, DEKRA Certification GmbH a spoločnosti Continental AG, vypracovať nezávislé testy, ktoré potvrdili, že alternatívne diely nemajú také vlastnosti, ako originálne diely.

Dokonca, ak je vozidlo po havárii opravené alternatívnymi dielmi a dôjde k ďalšej následnej havárii, následky takejto havárie sú väčšie a devastujúcejšie pre posádku, pretože alternatívne diely majú nižšiu pevnosť.

Napr. podľa štúdie v porovnaní nosníka (nosníky absorbujú značnú časť nárazovej energie), je rozdiel medzi originálnym a neoriginálnym dielom značne citeľný. Kým originálny diel má pevnosť 1400 megapascalov, neoriginálny diel má iba 300 megapascalov, čo je pokles v pevnosti dielu o 70% a to už môže mať smrteľné následky pre posádku vozidla. To je rozdiel, či po nehode odíde pasažier „po svojich“ alebo príde po neho sanitka, prípadne čierna limuzína.

Okrem toho, že nárazník, svetlá, výstuhy a ďalšie diely majú nižšiu pevnosť, logicky sa viac dielov musí poškodiť, aby sa náraz zastavil. Uvedená štúdia hovorí až o 3,5 násobne vyšších nákladoch na opravu po vzniku havárie, ktorá vznikne po namontovaní alternatívnych náhradných dieloch (následná havária).

Ďalšími nevýhodami alternatívnych dielov je ich vyššia hmotnosť (a paradoxne nižšia pevnosť), čo negatívne vplýva na spotrebu vozidla a vozidlo tak produkovanie viac CO2.

Karosárske diely zase častokrát nemajú pozinkovaný povrch, takže začnú korodovať, taktiež im chýba základný náter (primer) a preto lak drží oveľa horšie, čo má negatívny vplyv na vzhľad vozidla a tým aj na udržanie hodnoty vozidla a tieto diely sú vylisované nepresne a preto nesedia na vozidlo a vždy bude na prvý pohľad vidno, že vozidlo bolo havarované.